Prvé mesiace svojho života potrebuje dieťatko k nasýteniu iba mliečko. Materské mlieko je to najlepšie čo môžeme dieťatku dať. Kompletne pokrýva jeho potreby, zásobuje ho živinami, ktoré tak nevyhnutne potrebuje pre svoj rast a vývoj. Mnohým mamičkám však nemusí byť dopriate dojčiť. Či už musia mliečko odsávať a tak dávať dieťatku, alebo nemajú mlieko vôbec. Mamičky sa tým zvyknú trápiť, spravili čo bolo v ich silách, možno aj nemožnosť dojčiť oplakali. Áno, dojčenie je úžasné, ale mamičky, netrápte sa, že vám to nejde! V dnešnej dobe je široká škála umelých náhrad, ktoré verne kopírujú mlieko materské. Vaše dieťatko dostane čo potrebuje. A čo je najdôležitejšie – bude prosperovať, priberať a bude mať plné bruško. Spokojné bábätko = spokojná mamička.
Vo všeobecnosti platí, že mlieko by malo tvoriť hlavnú zložku potravy až do jedného roka dieťaťa. Príkrmy by mali slúžiť skôr na zoznámenie s jednotlivými druhmi potravy, s rôznymi textúrami a konzistenciami. Nečakajte, že tuhá strava hneď plnohodnotne nadradí mliečko. Ako to teda je so stravou detí do jedného roka? Čo a kedy postupne zavádzať? Akých pravidiel sa držať a aké sú trendy v prikrmovaní? Všetko a ešte viac si zhrnieme v tomto článku.
Desatoro prvých príkrmov
Pre rodičov, a najmä provorodičov, môžu byť prvé mesiace dieťatka poriadnou zaťažkávacou skúškou. Spánok, alebo skôr jeho nedostatok, kŕmenie, prebaľovanie, kolotoč chaosu. Keď už si rodič myslí, že dieťatko ma aký taký režim, už aj to spanie/papanie začína lepšie vyzerať, príde čas na zavedenie tuhej stravy. A na čele vykukne ďalšia vráska – čo, kde, ako, to už? Naozaj nie je dôvod na obavy ☺ Zavádzanie tuhej stravy je jedno veľké dobrodružstvo pre vaše dieťatko aj pre vás. Samozrejme, na začiatku to bude možno trošku boj, trošku neporiadok a trošku googlenia, ale nič, čo by ste spolu s nami spoločne nezvládli. Aby sme vám to trošku zjednodušili, máme pre vás na začiatok „príkrmové desatoro“:
- Kedy? Prvé príkrmy príkrmy zavádzame nasledovne: nedojčené deti od ukončeného 4 mesiaca, dojčené deti od ukončeného 6 mesiaca
- Ako? Riadime sa pravidlom „1 potravina na 3 dni“ – zavádzame vždy len jednu novú potravinu a skúšame ju dávať tri dni po sebe (niekde sa odporúča aj 5 dní) aby sme si mohli odsledovať prípadnú alergickú reakciu dieťatka
- Kde? Ráno a doma – nové potraviny ponúkame v doobedňajších hodinách (kvôli prípadnej alergickej reakcii) a v bezpečí domova (nie v parku, na návšteve, alebo kdekoľvek kde by prípadné tráviace ťažkosti mohli spôsobiť nemilé komplikácie). Dieťatko môže na nové potraviny reagovať rôzne, nemusí mať vôbec žiadnu negatívnu reakciu ale môže aj zvracať, môže ho prehnať alebo môže dostať kožnú reakciu
- Čo? Tu sa riadime heslom „sezónne a lokálne“. Dieťatko zoznamujeme s potravinami ktoré sa u nás bežne pestujú a ktoré sú v sezóne (aby sme zabezpečili ich čerstvosť). Vyberáme potraviny v BIO kvalite, vyhýbame sa aditívam, konzervantom a pesticídom.
- V akom poradí postupovať? Zavádzajme najskôr zeleninu, potom ovocie, mäso a vajíčka, strukoviny, obilniny a mliečne výrobky. Prečo nie najskôr ovocie? Pretože ak by dieťatko ochutnalo najskôr sladké jabĺčko, asi by nám nad zemiakom alebo špenátom potom ohrnulo noštek ☺
- Ako podávať? Tepelne upravené, vo forme pyré, resp. popučené vidličkou najemno. Akúkoľvek potravinu, ktorú dieťatku podávame, tepelne upravíme. Aj ovocie. Lekári hovoria, že keď otestujeme ovocie spracované tepelne a dieťatko ho toleruje bez reakcie, môžeme vyskúšať podať mu ho aj v surovej forme, samozrejme stále vo forme pyré. Po dobu troch dní sledujeme prípadnú alergické reakciu. Ak bude všetko v poriadku, nemusíme dané ovocie už tepelne upravovať. Odporúča sa pripravovať potraviny na pare aby si zachovali čo najviac vitamínov. A farbu. Žiarivo zelená brokolica vyzerá vábivejšie ako rozvarená a bezfarebná. Nezabúdajme, že najskôr jedia oči, a pri deťoch to platí stonásobne. Čo sa im na tanieri nepáči, tomu ústa neotvoria ☺
- Akým potravinám sa vyhnúť? Vyhýbame sa alergénom ako sú orechy, med, vaječný bielok, paradajky, zeler či jahody
- A čo dochucovadlá? Cukor, soľ a koreniny do roka nepoužívame
- Aké menu podávame? Ľahké jedlá, neprekombinované. Používame maximálne dvoj-trojkombinácie odskúšaných potravín, ktoré dieťatko už toleruje
- A čo mlieko? Hlavným zdrojom výživy pre dieťatko do jedného roka ostáva aj naďalej mlieko, materské alebo umelé. Príkrmy slúžia na zoznamovanie sa s jedlom a objavovanie chutí. Netrápte sa tým, že dieťatko zje nanajvýš pár lyžičiek a vždy sa musí „doraziť“ mliečkom. Nie každý drobec je super jedák. A hlavne nie hneď od začiatku. Pevná strava bude pomaly postupne nahrádzať mlieko, najskôr nahradí obed, postupne sa pridáva. Dieťatko netreba do ničoho nútiť, treba ho len navigovať, dávať mu ochutnávať, podporovať ho. Keď bude pripravené začať papať tuhú stravu miesto mlieka, tak to príde. Každé dieťatko je iné, treba sa riadiť jeho potrebami a spolu to zvládnete ☺.
Poďme sa pozrieť na jednotlivé skupiny potravín, ktoré postupne dieťatku predstavujeme:
Zelenina
Príkrmy začíname jednodruhovými zeleninovými pyré. Zeleninu poriadne umyjeme, naparíme, aby si zachovala vitamíny a farbu, mixneme, zakvapneme kvalitným olejom a môžeme podávať. Podávame lokálne druhy zeleniny a snažíme sa zachovať sezónnosť, pokiaľ to samozrejme ide. Ak začíname s príkrmami v zime, určite nemôžeme podávať iba uskladnené zemiaky, to nie. Treba siahnuť po kvalitnej zelenine v BIO kvalite. Obvykle sa začína s neutrálnymi chuťami ako je napríklad cukina, tekvica alebo zemiak, prípadne sladšími druhmi zeleniny ako je mrkva alebo batat. Na sladké chute ale pozor, dieťatko môže potom odmietať iné nesladké druhy. Vyskúšať môžeme aj špenát či paštrnák. Neskôr pridávame brokolicu a karfiol (iba ružičky, zo stoniek môže nafukovať), cukrový hrášok, zelenú fazuľku či fenikel.
Na internete nájdete veľké množstvo prehľadných tabuliek čo v ktorom mesiaci dieťatko môže. Zdrojov je veľa, informácie v nich sa môžu líšiť. Je dôležité vybrať si zlatú strednú cestu, žiaden extrém a počúvať svoj materinský inštinkt, nezvykne nám klamať. A keď nám niečo nie je jasné, spýtame sa nášho pediatra, veď od toho ho máme, nie? ☺
Ovocie
Pri ovocí platí to čo pri zelenine – lokálnosť a sezónnosť a pravidlo 1 potravina na 3 dni. Prvé ovocie, ktoré dieťatko ochutná, býva poväčšine jablko. Postupne pridávame iné druhy ako je napríklad hruška, marhuľa, broskyňa. Ovocie najskôr podávame tepelne upravené a vo forme pyré. Ak dieťatko nemá reakciu na nový druh ovocia, môžeme mu ho ponúknuť aj surové, stále však v podobe pyré alebo v tzv. žužlacej sieťke. V nej bude môcť dieťatko ocucávať kúsok ovocia bez obáv z možného zabehnutia. Ak začneme podávať ovocie v surovom stave opäť sledujeme po dobu 3-5 dní prípadnú alergické reakciu. Prvý rok sa sa vyhýbame exotickému a citrusovému ovociu, ale aj jahodám, ktoré patria medzi veľké alergény.
Mäso, vajcia a mliečne výrobky
Keď sa dieťatko zoznámilo so zeleninou a ovocím je načase predstaviť mu mäso. Preferujeme červené mäso pred bielym kvôli obsahu železa. Pre prvé príkrmy je najvhodnejšia teľacina, ideálne BIO, z dobrého chovu. Hydine sa vyhýbame nakoľko býva priemyselne prikrmovaná hormónmi a antibiotikami pre urýchlenie rastu. Bravčovina tak isto nie je pre najmenšie detičky vhodná. Ak chceme teľacinu obmeniť je dobré siahnuť po králičom mäse. Je chudé a u detí veľmi obľúbené. Niektoré detičky však chuť mäsa nemusia vôbec. Určite ich do toho netreba nútiť, len im raz za čas dať opäť ochutnať, či nezmenili názor ☺ Netreba zabúdať na to, že prvé príkrmy majú slúžiť na zoznamovanie sa s jedlom a nie na úplné nasýtenie dieťatka.
Vajíčka sú samostatnou kapitolou. Žĺtok je pre deti výborným zdrojom esenciálnych mastných kyselín, bielkovín, vitamínov A a B12, selénu a mnohých ďalších živín. Bielok je však silný alergén a preto sa do jedného roka neodporúča. Pediatri odporúčajú primiešať vaječný žĺtok do zeleninového príkrmu vždy keď nepodávame mäso.
Mliečne výrobky dieťatko do jedného roka života moc nepotrebuje, keďže dostáva mlieko od mamičky. Kravské mlieko je pre deti do jedného roka dokonca nevhodné. Ak chcete svojmu drobcovi do jedálnička niečo mliečne zaradiť, tak lekári jednoznačne odporúčajú kyslomliečne výrobky. Pri ich výrobe sa totižto čiastočne rozkladá mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu. Z mliečnych výrobkov teda dieťatko ochutnáva najskôr biely neochutený jogurt, a to približne v 10 mesiacoch, skôr nie. Na ostatné mliečne výrobky si bude musieť počkať ešte dlhšie, ich zavádzanie je vhodné až po roku, a to tiež nie všetkých.
Ryby. Ryby sú výborným zdrojom mastných kyselín. Patria však aj medzi veľké alergény, preto s ich zavádzaním postupujeme opatrne. Preferujeme sladkovodné ryby. Morské druhy môžu obsahovať ortuť a iné ťažké kovy, preto na detský tanier nepatria ryby ako je žralok, makrela, tilapia ale ani tuniak. Pangasius tiež nepatrí medzi vhodné ryby, nakoľko je to ryba žijúca pri dne v bahne a považuje sa za čističa vôd. Preto na seba môže viazať toxické látky. Pre deti je najvhodnejšou voľbou sumček alebo zubáč. Rybky pripravujeme na pare, dávame obrovský pozor na kosti.
Pri výbere rýb kontrolujeme pôvod, ideálne je pokiaľ je ryba lovená, nie chovaná. Pri lovených rybách si môžeme skontrolovať aj oblasť výlovu, na internete nájdeme zoznamy ktorým lovným oblastiam sa kvôli znečisteniu vyhýbať a ktoré sú bezpečné.
Strukoviny
Strukoviny sú výborným zdrojom aminokyselín (bielkovín). Tvoria dôležitú súčasť detského jedálnička. Zavádzame ich postupne, medzi 8. a 10. mesiacom, v závislosti od toho, či je dieťatko ešte dojčené alebo nie. So strukovinami musíme narábať opatrne a sledovať reakciu malého papkáča. Zvyčajne začíname s červenou šošovicou, ktorá nenadúva, má krátku dobu varenia a nie je potrebné ju ani namáčať. Postupne môžeme vyskúšať žltú šošovicu, cícer. Hrach a fazuľu do jedného roka dieťatku neponúkame, zvyknú nadúvať.
Aby sme zabezpečili čo najlepšiu stráviteľnosť strukovín nezabudneme si ich vopred namočniť a varíme ich vždy dvojfázovo – keď voda zovrie a utvorí sa na nej pena strukovinu zlejeme a prepláchneme. Následne ju znovu privedieme do varu v čistej vode. Uvaríme už podľa potreby.
Obilniny a lepok
Lepok je samostatná kapitola. Mnoho rodičov sa zavádzania lepku bojí, nie je to však nutné. Pravdepodobnosť, že by si dieťatko vytvorilo intoleranciu naozaj nie je nijak zvlášť hrozivá. Pediatri a gastroenterológovia sa zhodujú, že dieťaťu by mal byť lepok podaný najskôr od ukončeného 6 mesiaca a najneskôr do ukončenia 7 mesiaca. Samozrejme, ideálne je ak je dieťa v období podania lepku dojčené a najlepšie je ak je dojčené aj potom. Materské mlieko pomáha telu tolerovať lepok.
Najskôr dieťatku prestavujeme prirodzene bezplepkové obilniny ako je pšeno, ryža, pohánka či kukurica. Dieťatko sa s obilninami prvýkrát stretáva vo forme kaší. Kaše môžu byť robené s materským mliekom, umelým mliekom alebo dojčenskou vodou. Zvyčajne sa začína s kašou ryžovou, ktorá je chuťovo neutrálna. Kaše zo začiatku nedochucujeme, vyhýbame sa hlavne kombináciám s ovocím, ktoré by pre detské bruško mohli byť zaťažujúce. Do kaše pridáme kvapku kvalitného oleja.
Keď sa rozhodneme dieťatku predstaviť lepok, spravidla mu najskôr spravíme kašu z ovsených vločiek. Podobne ako u ryžovej kaše je aj ovsená kaša najviac chuťovo neutrálna. Neskôr môžeme skúsiť obilniny ako je špalda, raž či pšenica. Špalda býva u detí obľúbená pre svoju jemnú orieškovú chuť, a naopak pšenica môže dieťatku spôsobovať tráviace ťažkosti.
Aj pri obilninách platí to, čo sme si spomínali vyššie – zavádzame vždy jednu novú potravinu, opakujeme 3-5 dní a sledujeme či sa u dieťatka neprejaví alergická reakcia. Tak isto ako ostatné potraviny, aj kaše dávame najskôr v doobedňajších hodinách aby sme si mohli dieťatko sledovať, či mu nie je z kaše ťažko alebo nemá iné ťažkosti. Riadime sa našim materským inštinktom a nepočúvame „dobre mienené rady“ dať dieťatku kašu na večeru, nech spí celú noc – niektoré detičky po kaši práveže dobre nespia, pretože im zaťaží žalúdok a majú nepokojný spánok. Preto si treba dieťatko sledovať a keď budeme poznať jeho reakcie na konkrétne druhy jedál, môžeme sa rozhodnúť kedy ktoré podávať aby bolo spokojné a šťastné.
Oleje
Za studena lisované oleje sú skvelý zdroj polynenasýtených mastných kyselín. Vitamíny A, D, E, K sú rozpustné v tukoch, ich vstrebanie zabezpečíme práve pridaním kvalitného oleja. Netreba sa báť do oleja zainvestovať, investícia sa nám mnohonásobne vráti. Vyberajte oleje v BIO kvalite, samozrejme za studena lisované. Dobrý olej by mal byť skladovaný v tmavom skle, v chlade a vždy majte otvorený len jeden druh a ten spotrebujte. Ak by ste totiž mali otvorených olejov viac, môže sa vám stať že sa zakalia alebo pokazia. Dieťatku môžete do jedla pridať napríklad olivový, makový, tekvicový alebo ľanový olej.
Sladidlá, soľ a koreniny
Strava dieťatka do jedného roka by mala byť o prirodzených chutiach. Dospelý jedák má „rozmaznané“ chuťové poháriky, čo sa však nedá povedať o malom papkáčovi. Deti naozaj soľ ani koreniny k spokojnosti nepotrebujú, mali by chuť potravín spoznávať takú aká je. Čo sa týka sladenia – cukor je veľké no-no a med do roka nie je vhodný. Samozrejme ale sladkú chuť deťom neberieme, môžu si ju užiť v ovocí alebo batatoch, ktoré obsahujú prirodzene vyskytujúce sa cukry. Na rafinovaný cukor majú detičky času dosť.
Pitný režim
Kým je dieťatko plne dojčené, alebo na umelom mlieku, nepotrebuje okrem toho prijímať iné tekutiny. Keď však začne prijímať tuhú stravu, je vhodné mu začať dopĺňať pitný režim, a to čistou vodou, prípadne detským čajíkom (nesladeným). Pitný režim pri príkrmoch je dôležitý aby nedošlo k veľkému zahusteniu stolice. Čím viac dieťatko papá, tým viac by malo piť.
Trendy v prikmovaní
Tradičný prístup
Lyžičková klasika. Kontrolu nad jedlom má rodič, dieťatko kŕmi lyžičkou. Neodporúča sa robiť pri jedle „šašoviny“, ako napríklad lietanie lietadla a podobne. Jedlo a hranie majú byť dve samostatné kapitoly. Keď sa vyhneme lyžičke-vrtuľníku, vyhneme sa do budúcnosti tomu, že sa dieťa bude s jedlom hrať. Klasické kŕmenie lyžičkou je relatívne „rýchle“, nakoľko ho reguluje rodič, nenarobí sa toľko neporiadku a je relatívne dobrá šanca, že pyré nebude všade dookola len nie v drobcovom brušku. Je vhodné dať dieťatku do ruky jeho vlastnú lyžičku, aby sa mohlo postupne do jedenia zapájať aj samé. Pri kŕmení lyžičkou je niekedy ťažšie odhadnúť kedy ma dieťa tak akurát. Treba dieťatko sledovať, ono nám dá jasne najavo, že má dosť.
BLW – Baby-led-weaning
Bezlyžičková metóda, kontrolu nad jedlom preberá dieťa. Ak vás zaujal moderný svetový trend BLW pripravte sa na neporiadok a špinavé, ale spokojné dieťa. Pri BLW nekŕmi rodič dieťa ale dieťa objavuje jedlo samé. Ručičkami skúma jeho textúru, tvar, cvičí si jemnú motoriku a koordináciu oko-ruka-ústa. Ochutnáva, hrá sa s jedlom. BLW je o objavovaní. Musíte sa pripraviť na to, že väčšina jedla skončí na zemi, ale to k tomu patrí. Dieťatko dostáva na ochutnanie tzv. fingerfood, a teda jedlo ktoré môže uchopiť najskôr celou rúčkou do dlane a neskôr aj pinzetovým úchopom. Jedlo musí byť uvarené, mäkké a musí sa dať jednoducho rozpučiť medzi prstami. Tým sa predíde tomu, že tvrdý alebo väčší kus dieťatku zabehne a bude sa ním dusiť. Pri BLW musí dieťatko samostatne bez opory sedieť a vždy byť pod dohľadom rodiča. Niektoré deti sú pripravené na BLW už v polroku života, iné ešte nedozreli a musia si ešte pár mesiacov počkať. Obrovskou výhodou BLW je že dieťa si buduje pozitívny vzťah k jedlu, keďže nad ním má od samého začiatku kontrolu. Zje to čo mu chutí, to čo nie skončí na zemi, keď je sýte prestáva jesť a už sa s jedlom iba hrá. Vtedy by mal zakročiť rodič a zvyšné jedlo dieťaťu zobrať. Dieťatko prvé mesiace jedlo iba ocucáva a žužle, nehryzie, preto tomu treba prispôsobiť to, čo mu podávame. Ako fingerfood môžete dieťatku ponúknuť parenú zeleninu a ovocie, varené a pomleté mäso, cestoviny či žĺtkovú omeletu. Riaďte sa odporúčaniami odborníkov kedy ktorú potravinu predstaviť a pripravte ju dieťatku spôsobom aby ju mohlo jesť samé, rukami. Nebojte sa mu ponúknuť aj pyré alebo husté kaše do ktorých bude máčať pršteky.
Zhrnuté, podčiarknuté
Stravu dieťatka do jedného roka by malo tvoriť hlavne materské alebo umelé mlieko, ktoré mu poskytuje všetky potrebné živiny na správny rast a vývoj. Tuhá strava by mala byť pre dieťatko zdrojom objavovania nových chutí a textúr. Vôbec nemusí tvoriť plnohodnotné denné menu. Detský jedálniček dopĺňame postupne, po krôčikoch. Sú prirodzení papkáči, ktorí by s prvými príkrmami najradšej zjedli aj lyžičku. Tí vedia mať v roku aj 5 jedál denne plus mliečko ako bonus. Naopak, sú detičky ktorým sa od mlieka nechce a rodičia sú radi, ak do nich „dostanú“ pár lyžičiek. Každý drobec je iný. Všetci však majú niečo spoločné – nemajú radi nátlak ☺ A preto detičky do ničoho nenútime, ponúkame im ochutnávať aj to čo predtým zavrhli, chute sa vyvíjajú. Navigujeme ich, chválime a podporujeme. Snažíme sa vybudovať v deťoch pozitívny vzťah k jedlu. Nie je dôležité koľko a kedy čoho zjedia, ale to, že priberajú, prosperujú a hlavne, že sú šťastné ☺ Šťastne dieťa = šťastný rodič.
Článok vznikol v spolupráci s Be Lenka, výrobcom barefoot obuvi a babywearing produktov.
web: belenka.sk
Facebook: lenkacarriers
Belenke za skvelú prácu srdečne ďakujeme a prajeme veľa veľa pracovných úspechov ☺️
Najnovšie komentáre