Keďže mnohé z nás si nevieme predstaviť deň bez poriadnej porcie mäska so zemiakmi, či ryžou na tanieri, alebo bez poriadne kalorickej tortičky so šľahačkou, zaujímalo ma, čo všetko si odopierajú a čo všetko môžu zjesť takí vegáni. Ako vyzerá ich jedálny lístok počas normálneho pracovného dňa a či sú aj dni, kedy sú objedení?
Tu je pár zaujímavých odpovedí od Mirky, ktorá je vegánkou už od roku 2002 a o svojich skúsenostiach píše blog zivotjezmena.sk
Mirka, prečo si sa rozhodla pre vegánstvo?
Utrpenie zvierat som veľmi vnímala a keď som videla dokument, ako sa pestujú kurence, ktoré musia chodiť po elektricky nabitej podlahe, aby mali pekne vypracované stehná, pre našu chuť, bolo rozhodnuté. To bol ten moment, kedy sa to u mňa zlomilo a stala som sa vegetariánkou (netušila som, že výroba syra, mlieka je podobné týranie).
Ako sa cítiš ako vegánka? A prečo si sa rozhodla zasvätiť do vegánstva celú rodinu?
Veľmi dobre. Mám kopec energie, som zdravá. Moje časté nádchy, ktorými som trpela ako dieťa, sú fuč.
Keď som si o tom začala viac a viac študovať, zistila som, že je to jediné vedecky dokázané stravovanie, ktoré je pre zdravie prospešné. Takže nebol dôvod otálať. Akurát Peťo sa pripojil, až keď sám uznal za vhodné, čo bolo po 13 rokoch spolužitia, ale tak vždy lepšie neskoro ako vôbec, haha.
Nechýba deťom spapať niečo, čo vidia u ostatných rovesníkov, napr.v škole?
Naše deti do školy nechodia, sú na domácom vzdelávaní, čiže tam nie . Na záujmových krúžkoch, kam chodia, im chystám, ak chcú, podobné, len v rastlinnom prevedení. Čo je v dnešnej dobe mega jednoduché, lebo v obchodoch je už rastlinné všetko. Od rôznych druhov syrov (ako mozzarela, eidam..), po rôzne klobásy, šunky, párky. Takže napodobniť sa dá ozaj každé jedlo. Ale, k našim deťom som úprimná, keď Jarka chcela zjesť mliečnu tyčinku, lebo všetci spoluhráči ju jedli (tu je odkaz na blog: zivotjezmena.sk/ako-reagujem-ked… ), pustila som jej videá, aby videla, odkiaľ to mlieko je. A bolo po probléme, zistila, že toto podporovať nechce.
Ako to deti vnímajú, že sú vlastne tiež vegáni? Nie je im smutno, napríklad za mäskom, či nejakou inou dobrotou?
Vysvetlila som im, že mäso je mŕtve zviera, len sme tomu dali krajší názov. Ktoré dieťa by to chcelo jesť? Žiadne, rodíme sa so súcitom. Postupne sa ho len naučíme ignorovať. Ak majú deti jablko a zajaca, prirodzene sa budú hrať so zajacom a zjedia jablko, nie naopak.
Vegánstvo je všetko rastlinného pôvodu. Čo tam nepatrí sú mliečne výrobky a vajcia, mäso (niekto si myslí, že ryba nie je zviera, ale je, takže ani tie nie).
My jeme z 5 skupín, ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, strukoviny a olejnaté semená.
Čo na to tvoj manžel, neschováva si niekde kúsok mäska, či niečo iné v tajnej skrýši ?
Odkedy sme spolu bývali, Peťo rastlinnú stravu uznával, ale jednoducho mu tá jeho chutila. Súhlasil so mnou, argumenty proti mu dávali zmysel. Postupne prestal doma jesť živočíšnu stravu (tie moje výtvory mu chutili a nevidel dôvod variť dvojmo), tak doma sa stravoval čisto rastlinne. Mimo domu si dal hocičo (tu je blog napísaný Peťom: zivotjezmena.sk/preco-som-sa-stal-veganom/ ). A potom sa jedného dňa rozhodol, keď sa nám narodilo tretie dieťa, že ide do toho s nami, a už je 5 rokov vegánom, s ktorým sa predbiehame v študovaní si literatúry o strave.
Dá sa pri vegánskej strave aj schudnúť?
Určite, aj to bol pre mňa veľký dôvod. Na mňa sa kilá vyslovenie lepia. A pri vegánskej strave išli dole samé (vtedy som nemala ani žiaden pohyb) a tak to ostalo.
Nejem celý deň zeleninu, jeme z tých 5 skupín, ktoré spomínam vyššie. Takto vyzerá moja strava počas bežného dňa zivotjezmena.sk/ako-travime-bezny-den-a-co-jeme
Sú niekedy aj dni, že máš obrovsku chuť na poriadne mäsko s ryžou? Ako to zvládaš?
Nie, podľa mňa mŕtvoly nepatria na tanier. Priznám sa, odpudzuje ma to a smrdí mi to. Keď ideme na veľkú noc po návštevách, kde sa varí údené, napína na. Ako spomínam vyššie mäso nie je pre mňa nejaká potravina. Bolo to zviera, čo položilo život, aby niečie chuťové poháriky boli spokojné. Toto mi pripadá zvrátené. A ryžu nejeme tiež kvôli arzénu. V podstate je to akoby som sa ja opýtala, či si chce niekto dať na jedlo nevypraté ponožky. Každý sa zatvári či mi nešibe, veď to nie je na jedenie . Tak taký mám presne pocit ja pri mäse s ryžou. .
Čo je najchutnejšie pre vás ako rodinu a čo vám chutí najmenej na vegánskej strave?
Tažko povedať, my si varíme len tie najchutnejšie jedlá, hnusné nevaríme :). Medzi tie patria vegánske suši s pšenom, quiche s hummusom, francúzske zemiaky, bezlepkový chlieb s avokádovou nátierkou a tavenírom, parížsky šalát, majonézový šalát. Pre mňa sú to šaláty s dusenou zeleninou a strukovinou.
Čo nám nechutí, si nevaríme. Či také niekto aj robí?
Ako u vás vyzerá slávnostne prestretý stôl? Čo tam nesmie chýbať?
Presne tak ako všade inde, len je to rastlinné. Napríklad na Vianoce máme kapustnicu, majonézový šalát s tofu, tempehom, fašírkami. Medovník, marokánky, či iné tradičné vianočné koláče. Ale pre mňa je slávnostné to, s kým sa tým stolom sedím, nepotrpíme si s Peťom na piatich chodoch. My sme minimalisti a máme to aj pri tom jedle. V jednoduchosti je krása. Čo však neznamená, že to nie je chutné. To je absolútna podmienka, radi sa najeme tak, že sa oblizujeme za ušami, že to ale bolo dobré. Ale pritom veľmi jednoduché.
Obrovská výhoda takého stravovania je, že môžem zjesť veľa. A ja rada jem veľa. Aj preto som prešla na rastlinnú stravu, chcela som schudnúť, ja nedokážem hladovať. Potrebujem plný tanier, inak som nervózna.
Čo na to hovorí vaše okolie, rodina, že ste presedlali na vegánstvo?
Tam je to pestré, niekto tak, druhý onak. Moji rodičia, napríklad, k zdravej strave veľmi inklinujú, sami chodia po vegetariánskych reštauráciach a varia si tak aj doma. Zistili, že takto sa lepšie cítia, majú viac energie, žiadne choroby. Tam máme plnú podporu, aj nám vegánsky navaria. Inde je to iné, niekde nás rešpektujú, niekde ani to nie. Je to ako to je. Niektorí kamaráti sa nám postupne, ako sme sa my zmenili, vymenili. Tam sme zladení tiež. Kamarátov si človek vyberá a prišli nám do cesty takí na rovnakej vlnovej dĺžke ako sme my.
Nemajú deti s tým problém v škole, že papajú trošku rozdielne ako iné deti?
Deti sú na domácom vzdelávaní, takže škola je bez problémov. Chodia však na veľa krúžkov, ale deti sú skôr zvedavé a zisťujú, čo tí naši majú a chcú ochutnať, lebo to nepoznajú. Naše deti vedia, prečo jeme takto a sú s tým stotožnení na 100%. Vnímajú to obyčajne, že ten má to a ja toto. Učíme ich rešpektu, že každý má právo jesť to, čo uzná za vhodné.
Navštevuješ aj vegánske reštaurácie, napr. ak si s rodinkou na výlete, alebo len tak v meste?
Jasné, máme vytipované nejaké miesta, kam radi chodíme. Ale najradšej varím doma. Von sa ideme najesť vrámci nejakej špeciálnej príležitosti.
Plánuješ aj v budúcnosti ostať pri vegánstve?
Vegánstvo nie je diéta, je to životný štýl, zdravý životný štýl, ktorý ako jediný bol preukázaný vedecky, že funguje. A nevidím dôvod, aby som opúšťala niečo, pri čom si udržím zdravie, vitalitu, energiu.
Čo ti vegánstvo dalo a čo ti zobralo?
Zobralo mi veľa nadbytočných kilogramov a smrť z taniera. Dalo mi pocit, že aj ja sa môžem podielať na uzdravení zemegule, a nie jej ničení. Dalo mi skvelý pocit, že zvieratá mojím pričinením si žijú a nezomrú, lebo mám na ne chuť. Okrem energie, zdravia, aj také jasnejšie premýšľanie, ani to neviem opísať, to treba zažiť .
Odporúčaš aj ostatným mamičkám a rodinám, aby sa stali vegánmi?
Najprv odporúčam si o tom čo najviac naštudovať. Vedeckej (preloženej do slovenčiny) literatúry je ozaj dosť. Až potom sa do toho pustiť. Aby mamičky vedeli, čo a ako variť. Lebo vegánstvo môže znamenať aj kofola a hranolčeky, lebo aj tie su vegánske. Bude si takto niekto budovať zdravie? Ani náhodou. Treba jesť výživne. A kto nemá informácie a má výživové deficity, skončí u doktora a tam žiaľ to funguje tak, že sa to samozrejme hodí na to vegánstvo, čo môže byť pravda, ak niekto je len tie hranolčeky s kofolou. Koľko však mäsožravcov skončí u lekára a tam sa to zatiaľ na stravu neviaže. Tak sa potom robí zle meno rastlinnej strave. Koľko ľudí som už počula, ako im to nevyhovovalo, ako ochoreli…a keď sa potom opýtam na ich bežný stravovací deň, tak sa nečudujem. Ľudia radi počujú dobré veci o ich zlých návykoch. A s jedlom máme milostný vzťah, veľmi ťažko meníme návyky. Veď koľko Peťovi trvalo, kým sa stal vegánom a to tomu od začiatku veril. 13 rokov! Takže, aby sme sa inšpirovali, treba to robiť poriadne. A prvý krok sú informácie. Len potom sa vieme posunúť ďalej. Máme aj online kurz, kde všetky tieto informácie sú zivotjezmena.sk/21-dnova-zmena, plus aj konkrétne know-how (nákupné zoznamy, recepty, aké vybavenie do kuchyne), ako sa do toho pustiť.
Ďakujeme ti Mirka za čas a chuť odpoveď na naše otázky. Určite si mnohé z nás aspoň podnietila popremýšľať o našom jedálničku a o tom, čo si dávame na tanier aj do úst. Prajeme ešte veľa veľa zdravia a veľa chutných vegánskych receptov .
Najnovšie komentáre